OZ Bunkre
Fórum
Projekt opevnenia získal roku 1911 najvyššiu prioritu, pretože sa výrazne zhoršila medzinárodná politická situácia. Dňa 23.8.1914 nariadilo Ministerstvo vojny výstavbu Kaverien podľa projektu armádneho generála vo výslužbe majora Škvora. Dňa 1.10.1914 dosiahol počet pracujúcich na opevnení maximum, a to šesť tisíc mužov. Priamo v Dúbravke pracovalo na hĺbení štyristo mužov. Aj vďaka tomuto vysokému pracovnému nasadeniu boli Kaverny dokončené už roku 1915.
Každá vojna veľa berie, ale niečo aj prináša, či už to boli stredoveké vojny, kedy útokom odolávali mohutné hradby (viete, že v Bratislave máme novo otvorené mestské hradby?), alebo neskôr čím lepšie boli zbrane, tým lepšie boli aj úkryty a opevnenie. Lenže ako to už vo vojnách býva, čo sa v zbrojarskom priemysle počas mierových časov vyvinie za rok, počas vojnových časov je vyskúmané za mesiac. Preto napriek tomu, že Dúbravské kaverny boli úkrytom ťažkého typu, čiže dokázali odolať najmodernejším zbraniam známym v dobe ich projektovania, v dobe dokončovania stavebných prác to už nebola pravda. Preto využitie kaverien armádou bolo v Dúbravke veľmi krátke a boli obsadené len udržiavacou posádkou a nikdy neboli v bojovom nasadení. Armáda sa využitia kaverien vzdala už roku 1916, kedy boli odovzdané do rúk vlastníkom pozemkov. Tí si mohli vybrať, či zaplatia za kavernu 100 Kčs a budú ju využívať, alebo nie a kaverna bude armádou zasypaná.
Kaverny sú v Dúbravke umiestnené na Dúbravskej hlavici, kde ich máme zmapovaných osem. V Bratislavskom opevnení sa ich nachádza viac ako päťdesiat. Kaverna z vonku pripomína skôr pivničku, ako vojenský úkryt, ktorým v skutočnosti je. Kaverny delíme z hľadiska stavebnej dokončenosti na stavebne dokončené a nedokončené. Na Dúbravskej hlavici sú všetky kaverny stavebne nedokončené. Rozdiel je v betonáži, zatiaľ čo naše Dúbravské majú vybetónovaný len vchod a núdzové výlezy. V tých stavebne dokončených je betonáž kompletná.
Každý objekt Kaverny disponuje minimálne jedným únikovým východom, komínom, v ktorom boli osadené železné priečky zapustené do stien. Tento núdzový východ sa nachádzal jeden vždy pri hlavnom vchode, a v niektorých prípadoch na opačnom konci objektu. Núdzový východ pri hlavnom vchode sa nachádza v ohybe, ktorý mal za úlohu zabrániť vniknutiu tlakovej vlny.
Ohyb na začiatku kaverny zastavoval nielen tlakové vlny, ale aj slnečné lúče. Vojaci stáli pred rozhodnutím, ako zabezpečiť osvetlenie objektov. Voľba nakoniec padla na karbidové lampy, pretože v kavernách bola skladovaná aj munícia. Vzhľadom na dobu a polohu ich nebolo možné elektrifikovať. Prečo karbid? Pretože sa skladuje ako tuhá nevýbušná látka. Horľavý plyn sa z neho stáva až po dopadnutí kvapky vody, kedy chemickou reakciou vzniká plyn, ktorý horí.
Kaverny boli budované banským razením. Banskí inžinieri navigovali robotníkov, ktorí hĺbili kaverny do skál. V prípade Dúbravských kaverien sa jednalo o prvohornú bridlicu, ktorá vznikla vyvrením lávy v podmorskom prostredí. Tieto horniny sú jedny z najstarších. Vznikli v období prvohôr v mori, ktoré sa tu v tom čase nachádzalo. Stuhnutím vznikla bridlica, ktorá je veľmi pevná, čo je obrovská výhoda pre hĺbenie kaverien, pretože po vyhĺbení sa nemusela používať žiadna vnútorná výdreva. Žiaľ bridlica nie je až taká pevná a preto vstup do väčšiny kaverien už nie je možný, pretože sa prepadáva strop.
Aby títo svedkovia ešte veľkej vojny zvanej prvá svetová vojna neboli nakoniec pohltené zubom času, začali sa o kaverny zaujímať dobrovoľníci. Správcom prvých troch Dúbravských kaverien, ktoré sú zaradené do zoznamu národných kultúrnych pamiatok, je Občianske združenie BUNKRE, ktoré vzniklo v októbri 2011. Rekonštrukcia Kaverny 02 na Dúbravskej hlavici začala v novembri 2012 a objekt bol slávnostne otvorený tesne pred stým výročím začiatku prvej svetovej vojny, 21.7.2014. Ak máte záujem o návštevu kaverny dajte nám vedieť mailom na adresu kaverna@bunkre.info, kde si z dobrovoľníkmi dohodnete čas prehliadky s výkladom.
Fotografie z doby pred odkopaním
Fotografie z odkopávania
