Březinka

V roku 1938 mal zrub osadené 2 pancierové zvony. Vľavo sa jednalo o štvorstrieľňový zvon pre ťažký guľomet a vpravo trojstieľňový pre ľahký guľomet. Oba boli vyrobené vo Vítkoviciach. Za okupácie boli zvony vytrhnuté, členovia Klubu vojenskej histórie ich v deväťdesiatych rokoch nahradili presnými maketami.
Značná pozornosť bola venovaná maskovaniu objektu. Steny boli pokryté kamuflážnymi farebnými omietkami, ktoré boli dôkladne zrekonštruované. Na okraji stropnej dosky vyčnievali háky pre zavesenie maskovacích sietí. Celý strop bol zakrytý trávnatým porastom. Vďaka tomu pri pohľade smerom od hraníc zrub úplne splýval zo zatrávneným valom zemného násypu čelnej steny.
Pred hlavnými strieľňami sú na oboch stranách ochranné, takzvané diamantové priekopy hlboké 3,2 a široké 1,5 metra. Tieto mali za úlohu znemožniť nepriateľovi prístup ku strieľňam a sťažiť tak ich znefunkčnenie, zabrániť zasypanie strieľní zeminou vyhodenou výbuchom delostreleckého granátu a najviac slúžili ako priestor pre prázdne nábojnice.
K ochrane priekopy a hlavných strieľní bol určený ľahký guľomet vzor 26 a granátový sklz ústiaci do priekopy pod strieľňou ľahkého guľometu. Aj priestor vchodu bol ostreľovaný z každej strany ľahkým guľometom. Proti strmo dopadajúcim delostreleckým granátom a leteckým pumám boli strieľne vybavené predĺženými časťami stropu. Na nich je najlepšie viditeľná dvojmetrová hrúbka stropu, ktorá mala zaručiť bezpečnosť posádky pred granátmi raže do 240mm a 500kg bombami.
V stenách odvrátených od nepriateľa sú umiestnené odvetrávacie otvory a výfuk agregátu, zakryté masívnymi mriežkami zvarenými z koľajníc. Hrúbka týchto stien je v hornom podlaží jeden meter a v spodnom meter a pol.
Za objektom sa nachádza posledná časť zásypu čelnej steny. Ten bol tvorený štyri metre hrubou kamennou rovnaninou priamo pri stene a navezenou hlinou vysvahovanou do poľa. Kamenná vrstva mala slúžiť ako prídavná ochrana čelnej steny pri zásahu.
V okolí zrubu je možné vidieť časť rekonštruovaného systému protitankových a protipechotných prekážok.

Horné podlažie
Pravý zvon
Úlohou pravého zvonu bolo pozorovanie a stráženie priestoru palebnej priehrady v smere k susednému objektu Jirásek. V prípade potreby mohol zasiahnuť do boja a ostreľovať okolie ľahkým guľometom. Zvon o hmotnosti 20 200kg a hrúbke stien dvadsať centimetrov bol na svoje miesto osadený 23. júla 1938.
Osud zvona po vytrhnutí nie je známy. Pôvodný bol odliaty zo špeciálnej oceľoliatiny. Zloženie armáda tajila. Okrem troch strieľní po stranách je ešte na temeni zvonu otvor na periskop. V noci bol namiesto periskopu do tohto otvoru osadený reflektor pre osvetlenie okolia.
Vo vnútri zvonu nájdeme výškovo nastaviteľnú dierovanú podlahu.

Na stenách zvonu sú pripravené držiaky pre guľomet, lafetu a pancierové vložky pre uzavretie strieľní, náhradné hlavne, signálna pištoľ a sklopné sedadlo. Munícia sa do zvonu dopravovala malým výťahom. Obsluha sa mohla dorozumievať pomocou telefónu, zvukovodu, alebo svetelnej signalizácie. Do zvonu sa vstupovalo po kovovom rebríku. Splodiny vzniknuté pri streľbe sa mali odsávať malým ručným ventilátorom, umiestneným pred vstupom do zvonovej šachty.
Pred vstupom do šachty sa taktiež nachádza pechotný sklad streliva. Strieľňa vpravo slúžila ako krycia pre ochranu hlavných strieľni zrubu. Do strieľne bolo možné namontovať streleckú vložku s lafetovaným ľahkým guľometom alebo pozorovacou vložku s nepriestrelným sklom. Vojak mohol zo zvonu pozorovať aj ochranný priekop periskopom. Ten ešte na Březinke v roku 1938 nebol inštalovaný. V prípade, že by v ochrannom priekope našiel útočisko nepriateľ mohol byť zneškodnený darčekom vhodeným cez granátový sklz.
Miestnosť pre telefonistu:

Odtiaľto bolo možné spojenie v prvom rade zo susednými objektmi a najbližšími pevnosťami. V miestnosti sa nachádza originálna telefónna ústredňa a ďalšie spojovacie prostriedky. Komunikovať s veliteľom mohol telefonista cez malé okienko v stene, pretože miestnosť veliteľa objektu s telefónnou ústredňou susedila. Veliteľská miestnosť slúžila veliteľovi ako ubytovanie a kancelária v jednom.
Pravá strelecká miestnosť
Strop a steny streleckej miestnosti sú pokryté asi 2 mm silným plechom. Ten mal v prípade zasiahnutia objektu nepriateľskou paľbou zabrániť odletovaniu úlomkov z popraskaného betónu, ktoré mohli zraniť vojakov a poškodiť výbavu miestnosti. Obdobné oplechovanie je možné nájsť po celom zrube.
V oboch strieľňach objektu sa nachádzajú zalafetované ťažké guľomety vzor 37 Zbrojovka Brno. Prázdne nábojnice boli exportované do ochrannej priekopy. Nad každým Guľometom sa nachádza panoramatická mapka okolitého terénu. Slúžila pri streľbe v noci alebo za sťaženej viditeľnosti za predpokladu, že strelec bol navigovaný. Spojenie strelca a pozorovateľa bolo pomocou telefónu, alebo zvukovodu. Povely bolo možné vydávať aj pomocou svetelnej signalizácie.
Na opačnej strane je v strieľni zalafetovaný ľahký guľomet vzor 26, ktorý mal chrániť vchod do objektu.
Pod stropom si môžeme všimnúť potrubie vzduchotechniky.

Vchod do zrubu
Vchod tvorí dva krát zalomená vstupná chodba. Zalomenie vylučovalo možnosť priameho ostreľovania vnútrajška objektu. Hneď vo vstupe sú mrežové dvere zrekonštruované do pôvodnej podoby. Boli chránené zo strieľne, ktorá bola umiestnená na stene hneď za mrežami. Vľavo sa nachádza zamrežované nasávanie vzduchotechniky.
Za ohybom sa nachádzajú masívne pancierové dvere o hrúbke tridsať centimetrov a váhe 640 kg. Skúškami uskutočnenými armádou bolo dokázané, že tieto dvere vydržia priamy zásah granátu 21cm bez poškodenia. Počítalo sa však s tým, že by mohlo dôjsť k zásahu ťažšou zbraňou a že sa vo vstupe vzpriečia. Aby v takom prípade posádka nezostala uväznená bol v spodnej časti dverí osadený núdzový výlez. Plynotesné dvere bolo možné vmačknúť do tesnenia pomocou masívnych zástrčiek a kľučiek.
Za druhým ohybom sa roku 1938 nachádzali ďalšie plynotesné dvere. Priestor medzi dverami sa nazýva protiplynová predsieň. Oboje dvere majú uzatvárateľnú strieľňu pre nutnú obranu.
Ľavý zvon
Zvon bol určený pre ťažký guľomet, ktorý bol v prípade potreby schopný strieľať do palebnej priehrady smerom ku zrubu Lázne a ostreľovať priestor colnice. Jeho vnútorné vybavenie bolo podobné ako v prípade pravého zvonu. Odlišnosti boli dané použitím ťažkého guľometu a inej lafety. V roku 1938 nebol zvon vybavený. Zvon vážil 21 600 kg a bol osadený 20. júla 1938.
Vpravo pred prístupom do zvonu sa nachádzajú na troch železobetónových podstavcoch nádrže na vodu pre sociálne zariadenia v spodnom podlaží, ventilátor pre odvetrávanie zvonu a munícia pre guľomety. V rámci múzejnej expozície sa v tomto priestore nachádza originálny petrolejový varič PRIMUS v úprave pre opevnenie. V mierových časoch boli ale využívané varnice, v ktorých sa jedlo prinášalo.
Miestnosť pre sklad munície a ubytovanie pre poddôstojníkov
Tu boli uložené zásoby delostreleckých nábojov pre protitankový kanón. Miestnosť susedí s ubytovaním pre poddôstojníkov. Momentálne slúžia ako depozitár múzea.
Ľavá strelecká miestnosť
Táto miestnosť obsahuje jeden z najcennejších exponátov – originálny pevnostný kanón L1 spriahnutý s ťažkým guľometom vzor 37 s pevnostnou hlavňou.

Kanón má výrobné číslo 173 a v lete v roku 1938 bol skutočne na toto miesto osadený. Počas okupácie bola táto zbraň odvezená na Atlantický val. V roku 1999 sa členovia Klubu vojenskej histórie dozvedeli, že bol osadený do pevnostného objektu na Nórskom pobreží a Nórska armáda ho až v deväťdesiatych rokoch uložila v depozitári múzea. Vďaka ústretovosti Nórskeho múzea a skutočnosti, že vlastnili ešte jeden rovnaký kanón bolo možné za výrazného prispenia Okresného múzea Náchod kanón v roku 2002 vrátiť na pôvodné miesto.
Výzbroj miestnosti doplňuje v tieni tejto zbrane dvojča guľometov vzor 37 mieriaci do údolia Náchod a ľahký guľomet na opačnej strane miestnosti, určený na obranu vchodu. V tejto miestnosti nájdeme aj originálnu plničku na nábojové pásy.
Spodné podlažie
Umyváka a WC
Tieto priestory boli využívané len v dobe boja. Nachádzajú sa tu dva splachovacie záchody oddelené železobetónovou priečkou. Každý záchod mal úzke vzduchotesné dvere. Pod podlahou sa skrýva odpad, ústiaci do vyhnívacej nádrže. Tento systém zabezpečoval rozdelenie odpadu na tekutý a tuhý. Tým bolo zabránené možnosti upchania odpadovej rúry. Tekuté odpady odtekali do trativodu na svahu. Umývadlá sú vybavené dvesto litrovou nádržou na úžitkovú vodu, táto je doplňovaná zo zásobníka v hornom podlaží.
Filtrovňa:
Březinka je jediný objekt v opevnení Českej republiky, ktorý disponuje úplne funkčnou originálnou filtrovňou. Vybavenie obsahuje tri sady protidymových a protiplynových filtrov. Zariadenie doplňuje dobový ventilátor, ktorý je možné poháňať elektricky a aj ručne. Vzduch je nasávaný zamrežovaným otvorom vo vstupe do objektu. Ďalej je vedený cez prachové filtre. Pri bežnej prevádzke je vedený cez ohrievač a ventilátor do jednotlivých miestností objektu a ten je celý pretlakovaný, aby neprichádzalo k neželanému nasávaniu vzduchu iným spôsobom. Nútená cirkulácia obnovovala vydýchaný kyslík a doplňovala potrebný vzduch pre agregát a zbrane.
V prípade chemického útoku bol prerušený krátky obeh a vzduch absolvoval odbočku cez očistný okruh tvorený proti dymovými a protiplynovými filtrami. Znížil sa síce výkon ventilácie, ale vojaci nemuseli byť v plynových maskách. Pri plynovom režime malo prednosť vetrania horné podlažie.
Plynový útok bol síce nahlasovaný zvonku, ale dá sa predpokladať, že meracie prístroje mala i posádka zrubu. Preto je vo filtrovni umiestnený detektor na sledovanie plynu v ovzduší. Chemické filtre obsahujú aktívne uhlie a protidymové sú vybavené papierovými vložkami.
Sklad ručných granátov a svetlíc
Kruhová miestnosť pod šachtou ľavého zvonu slúžila k uloženiu špeciálnych ručných časovaných granátov vzor 38 a osvetľovacích rakiet. Granáty boli určené na použitie v granátových sklzoch.
Ubytovanie pre poddôstojníkov
Do miestnosti sa vošla poschodová posteľ pre dvoch mužov, stôl, stolička, polica na výstroj a stojan s puškami vzor 24. Miestnosť je vybavená petrolejovou lampou pre núdzové osvetlenie.
Miestnosť pre zemný telegraf
Okrem telefónu mali vojaci k dispozícii pre spojenie s ostatnými objektmi aj zemný telegraf. Tento využíva možnosti šírenia elektromagnetického vlnenia zemou. Dosah zemného telegrafu nebol veľký. Dobové dokumenty uvádzajú, že sa jednalo o 1500 metrov ale zaručený dosah bol len 500 metrov. Bol to však dostatočný dosah na spojenie zo susednými objektmi. V prípade prerušenia telefónnych káblov je zlé spojenie lepšie než žiadne. Správy by telegrafista v rámci objektu šíril už miestnym telefónom.
Múzejná expozícia momentálne plne imituje účel miestnosti, nachádza sa tu aj malý motogenerátor na dobíjanie akumulátorov pre napájanie prístroja. Elektródy telegrafu boli vyvedené cez káblový vstup v strojovni.
Strojovňa a sklad pohonných hmôt

V roku 1938 bol osadený 8 kw agregát, ktorý mal zásobovať objekt elektrickým prúdom. Výbavu strojovne dopĺňal motorický ventilátor na odťah splodín a nádrž na vodu pre chladenie motora. Agregát sa štartoval len v nevyhnutných prípadoch a vojaci si museli svietiť petrolejkami. Vedľa strojovne sa nachádzala miestnosť na palivo, ktoré vystačilo agregátu na štrnásť dní prevádzky.
Ubytovanie mužstva
V miestnosti sa nachádza šesť poschodových postelí. Teda miesto pre 12 spiacich. Vojakov tu však bolo až 24, čiže sa museli striedať. Spať mohla len polovica mužstva, druhá vykonávala služobné činnosti. Celkový stav posádky zrubu bol 32 mužov vrátane veliteľstva.
Sklad proviantu
K miestnosti pre ubytovanie mužstva prislúcha pod pravým zvonom kruhová komora, ktorá bola skladom proviantu na štrnásť dní.
Studňa a vodoinštalácia
Voda zo studne je čerpaná do nádrží umiestnených nad schodiskom. Ďalšie nádrže sú na betónových podstavcoch v miestnosti pri vstupe k ľavému zvonu. Všetky fungujú ako malý vodojem a zásobujú pomocou rozvodov celý objekt vodou. Odtiaľ sa dostáva do nádrže v umyvárni, k záchodom a k nádrži na chladenie agregátu. Studňa je hlboká 62 metrov.
Článok je prekladom článku informácii zverejnených na stránke www.brezinka.cz
Preklad napísal Lukáš Vladovič.