Javor 51

V roku 1964 bolo v Kremli rozhodnuté o výstavbe 24 skladov jadrového materiálu podľa rovnakého plánu. Medzi nimi aj sklad Javor 51. Ako to vlastne začalo? Medzi Československom a Sovietskym zväzom vznikla dohoda:

Dohoda začínala: Sovietsky zväz a Československo sa dohodli, že na našom území budú tri lokality. Československo sa v zmluve zaviazalo, že celú výstavbu berie na svoje náklady. Vtedy boli náklady na výstavbu odhadované na 460 miliónov KČS. Pre porovnanie vtedajší plat vysokoškolsky vzdelaného človeka bol 2000 KČS. Ďalší bod dohody znel, že objekty budú dobudované do roku 1967, čo sa žiaľ nepodarilo z dôvodu nesprávneho výpočtu termínu dobudovania. Požadovaný objem betonáže nebolo možné vtedajšou technológiou vykonať v požadovanom čase.
Ďalší a asi najdôležitejší bod dohody spočíval v obmedzení prístupu. Všetky návštevy objektu už v čase výstavby mali pod palcom výlučne Sovieti. V preklade tento bod znamenal, že od roku 1968 na územie skladov Československa noha nevstúpila až do roku 1990. Utajenie bolo masívne. Nikto, mimo zopár Sovietskych vojakov z povolania, ktorí tu slúžili, nevedel čo sa vlastne v sklade nachádza. Nevedeli to dokonca ani všetci Sovieti. Skutočnosť, že sa jedná o jadrový materiál bola odhalená až po roku 1990.

Z pohľadu stavbárov pri stavbe to pôsobilo, že betónujú obrovský bunker. Nikoho v dobe výstavby ani nenapadlo, že Sovietska strana si neskôr do objektu dodá špeciálne vybavenie, ktoré zmení objekt na sklad jadrového materiálu.
K samotnej výstavbe: Nezabúdajme, že sa jedná o konštrukciu starú 50 rokov, dnes by už nevyhovela. Pôdorys je približne 40×40 metrov. Z každej strany objektu bola nákladová rampa ku ktorej prichádzali nákladné autá, ktoré boli maskované ako spojárske vozy. Celý objekt bol označený ako spojovací útvar, preto aj maskovanie ako spojárske vozy. V týchto vozoch sa nachádzali kontajnery na prepravu, takzvané izotermické stanice (na fotografii vpravo). Tieto dosahovali od metra do metra sedemdesiat na dĺžku, a skladali sa z troch schránok. Najväčšia na zaistenú a zablokovanú atómovú hlavicu, menšia na odistenú trhavinu, ktorá mala zneškodniť prípadného útočníka, ktorý by sa pokúsil neoprávnene atómovú hlavicu vybrať. A posledná najmenšia na sprievodne dokumenty. Tieto kontajnery boli na vozíkoch zatiahnuté do skladu v hĺbke tri a pol metra a potom do jednej zo štyroch skladovacích hál, kde boli pripútané popruhmi k zemi. Sklad bol plánovaný tak, že by vydržal aj priamy zásah alebo zemetrasenie. Z tohto dôvodu je pod skladom vybetónovaný kužeľ o priemere dvadsaťpäť metrov plný betónu.
Objekt sa skladá z veľkej haly, v ktorej boli realizované práce a manipulácia s hlavicami. Ďalej štyri skladovacie sály, vybavené otvormi v podlahe na upevnenie prepravných kontajnerov a časť technologickú. Technologickú časť obsluhovalo približne dvadsať sovietskych vojakov z povolania. Objekt bol napájaný elektrickou energiou až z troch na sebe nezávislých zdrojov. Pre prípad, že by predsa len všetky vypadli disponoval aj vlastným elektrickým agregátom. Sklady boli vždy budované ako dvojica, čiže naproti expozičnej časti sa nachádza rovnaký objekt len zrkadlovo otočený.
Vojaci, ktorí zabezpečovali chod skladu boli všetko sovietski vojaci z povolania. Do priestoru skladu a manipulačnej haly chodilo len osem špecialistov. Ostatní vojaci zostávali v technologickej časti. Vojaci pracujúci v technologickej časti objektu nevedeli čo je v skladovacej časti uskladnené. Bol to ruský spôsob utajenia – kto nič nevie, nič nepovie. Preto bol pre vstup vojakov vybudovaný zvláštny pechotný vstup na vrchu kopca, ktorý nebol veľmi pohodlný, pretože viedol cez úzky rebrík. Dvere na oboch nakladacích rampách boli trvalo uzavreté, ich otvorenie podliehalo prísnemu režimu a súviselo výhradne z manipuláciou zo skladovaným materiálom a boli otvorené len po nevyhnutné krátku dobu.
Na stráženie sídlilo v okolí ďalších stotridsať sovietskych vojakov, ktorí ani netušili, čo strážia. Vojaci z povolania mali v obrovskom areáli, ktorý má až 150 hektárov aj svoje rodiny.
[foto 3935, 3936, 3937, 3938, 3939, 3940]

Stráženie bolo aj na tú dobu skutočne masívne. Okolo celého areálu bol natiahnutý plot zo signálnym napätím, napojeným na vojenskú stráž. Vnútorný plot sa nachádzal v areálu, sto metrov od skladov, kde už mohli len sovietski vojaci. Ďalšie oplotenie obkolesovalo samotné objekty skladov. Po opustení objektu sovietskou armádou bolo objavených len v tesnom okolí skladov šestnásť guľometných hniezd, dve dvojičky protilietadlových kanónov. Československí vojaci, ktorí do areálu chodili na takzvané družby sa dostali len za prvé oplotenie.
Účel celého objektu bol skladovanie a udržovanie hlavíc v bojaschopnom stave. Ak by došlo k rozkazu použitia týchto hlavíc, boli by zo skladu exportované s predstihom a nasadzované na jednotlivé útvary, ktoré dovtedy cvičili len s maketami. S atómovými hlavicami bolo počítané aj na rakety krátkeho doletu od štyridsať kilometrov. Počítalo sa s použitím až osemdesiat hlavíc naraz.
Dnešný stav objektu je múzejná expozícia:

V prvej skladovacej hale je expozícia Rozvadova z roku 1968 a studenej vojny :

Druhá skladovacia hala je venovaná expozícii sovietského jadrového zbrojenia:

Tretia skladovacia hala je venovaná expozícii amerického jadrového zbrojenia:

Štvrtá skladovacia hala je venovaná expozícii mierového využitia jadrovej energie:

Zaujímavosť: V roku 1961 urobil Sovietsky zväz najväčší jadrový test CarBomba. Bolo to na Novej zemli pri Arktíde, test mal hodnotu 57 megaton. Pre ilustráciu bomba zhodená na Hirošimu mala 12 kiloton. Tlaková vlna po teste tri krát obehla zemeguľu. Od tej doby platí dohoda, že takto veľké testy sa už nebudú realizovať.
Pre zvedavcov pridávame video, o objekte Javor 51.

Informácie uvedené v článku boli získané z výkladu sprievodcu počas prehliadky objektu. Textové spracovanie: Lukáš Vladovič
Foto: Lukáš Vladovič
Expedícia bunkrológov: