OZ Bunkre
Fórum
Projekt Riese získal najväčšiu prioritu v Tretej ríši. Stavebné plány vypracoval profesor Herbert Rimple z Berlína. Pracovnú silu zabezpečili väzni z celej Európy cez nútenú prácu. Práce spomalila epidémia týfusu, ktorá vypukla v pracovných táboroch v rokoch 1943-1944, taktiež výstavbu zabrzdila vysoká miera korupcie. Stavba napredovala len veľmi pomaly.
Aby sa prace rozbehli, bola v roku 1944 výstavbou poverená organizácia Todt. Dohľad nad celým dielom prevzal SS Hauptsturmfuhrer Dr. Siegfrid Schmelcher, školený architekt. Správca stavby bol Oberbaurat Meyer. Takto veľký projekt vyžadoval obrovské financie, špecializované zariadenia, stavebný materiál, výbušniny, stavebných odborníkov, baníkov a obyčajných pracovníkov, ktorých dodával koncentračný tábor Gross-Rosen. V oblasti bolo vytvorených najskôr päť a neskôr na jar 1944 vznikli ďalšie dva pracovné tábory.
Hitler mal veľký záujem o dostavbu svojho sídla, preto tu boli časté kontroly. Jedna z nich uvádza, že na výstavbe pracuje dvadsaťosem tisíc pracovníkov.
Práce v sovích horách trvali až do marca 1945, kedy na územie prvý krát vstúpila Červená armáda, ktorá okamžite začala vyvážať stroje, zariadenia a stavebný materiál do sovietskeho zväzu. Nemci pri odchode zanechali jednu pracovnú skupinu, ktorá mala za úlohu všetky objekty zamaskovať a zablokovať vstupné portály do podzemia. Preto je dnes veľmi ťažké odpovedať na otázku, čo a kde Nemci boli schopní vybudovať. Všetky objekty boli zničené, skryté a zamaskované. Po rokoch práce popredných výskumníkov poznáme sedem objektov projektu Riese: Wlodarz, Osówka, Rzeczka, Jugowice, Soboń Ksiaź, Gotowa.
Celkový objem vyťaženej horniny je viac ako sto tisíc metrov kubických, hrubý výpočet použitého betónu je sedemdesiat tisíc metrov kubických. Jediné čo môžeme povedať s istotou je, že Nemci postavili viac, než teraz vidíme. Niekde v Sovích horách sa dodnes skrývajú maskované objekty, ktoré možno ukrývajú ešte pôvodné vybavenie.
Po rozhodnutí vybudovať komplex Riese bol jedným z krokov aj ciel prispôsobiť časť bane, ktorá sa nachádza priamo pod tajnou továrňou Nobel Dynamit AG.
Dňa 9.7.1930 otriasol baňou mohutný výbuch oxidu uhličitého. Vznikol zával o veľkosti 3354 ton hlušiny. Pri tomto nešťastí zahynulo 151 baníkov. Následne bola 28.1.1931 pre hroziace nebezpečenstvo závalu uzavretá. Pokus o obnovenie ťažby sa konal v roku 1933, ale pre vysoké nebezpečenstvo bola baňa opätovne a tento krát už definitívne uzavretá v roku 1939. Toľko oficiálny dôvod, pravý dôvod môže byť, že Hitler potreboval vybudovať obrovské podzemné laboratóriá a továrne, kde pracoval na Wunderwaffe.
Takto začal v bani Waclaw najdôležitejší výskum doby. Okrem zbrane Wunderwaffe tu bolo vybudované cvičisko pre výskum vertikálneho vzletu. Komplex mal obsahovať štyri úrovne podzemných laoblatórií a výrobných hál, pričom tu bola skúmaná a vyvíjaná aj zbraň s označením Lothar, pod najvyšším stupňom utajenia.
Pred vypuknutím druhej svetovej vojny sa v malej dedine v Rakúsku narodil budúci prominentný vedec Viktor Schauberger. Jeho prvé kroky ale nesmerovali k vedeckej práci, ale k lesu, kde pôsobil ako lesník a mal rád prírodu. Na základe svojich skúseností zistil, že od prírody je možné veľa sa naučiť a odpozorovať. Viktor Schauberger sa stal vynálezcom technológie implózie, vytvoril široké teórie o účinkoch. Táto technológia dovolila rýchlejšiu výrobu papiera a otvorila vynálezcovi dvere do sveta vedy, kde sa rozhodol mladý lesník pokračovať vo vynaliezaní a objavovaní. Stal sa známym pre technologický pokrok, ktorý zmenil tvár sveta a najmä Európy. Vedel, že sa líši od iných vedcov, a bude ich musieť presvedčiť o svojich kvalitách. Mal ďalekosiahle návrhy nových dopravných technológií, ktoré by mohli znamenať revolúciu v danom odvetví. Po vydaní vedeckých publikácií sa jeho činnosť dostala do uší aj Hitlerovi, ktorého zaujala. V roku 1938 Hitler zabezpečil Schaubergerovi významnú finančnú pomoc pri jeho výskumoch. Tento výskum bol tak dôležitý pre Hitlera, že ku koncu vojny osobne naň dohliadal.
Keď vypukla druhá svetová vojna, projekty Viktora Schaubergera boli utajené. V rôznych centrách nových zbraní Wunderwaffe už zaviedli jeho inovatívne nápady. Hitler sa dozvedel, že vedec za zaujíma o zbrane, vydal príkaz, aby mu bolo vo všetkom vyhovené. Zároveň ho poveril prácou na vývoji rakiet dlhého doletu, bojových lietadiel s tryskovým motorom a podobných projektoch.
Ďalší, počas druhej svetovej vojny uznávaný vedec, bol Henry Coanda. Narodil sa v Bukurešti a vyštudoval vojenskú akadémiu ako delostrelecký dôstojník. Vo vzdelaní pokračoval v Nemecku a Belgicku. V roku 1908 po návrate do rodnej krajiny absolvoval vojenskú službu, po ktorej sa presťahoval do Francuszka, kde opäť študoval. Prihlásil sa na školu pre civilné letectvo v Paríži.
Pri svojich výskumoch v aerodynamickom tuneli objavil nový efekt, ktorý bol po ňom pomenovaný Coandov efekt. Vo Francuszku v roku 1934 patentoval zariadenie pre presmerovanie kvapaliny v druhej kvapaline.
Vytvoril tím pre vývoj vlastného leteckého motora Coanda 1910. Bol to prvý letecký motor typu Motorjet, kde boli použite najinovatívnejšie riešenia danej doby.
Coandov efekt má mnoho využití, napríklad v prúdových motoroch umiestnených na krídlach lietadiel.
Faktom je, že Nemecko v tom čase využívajúce technológiu Tesla pracovalo na využití a inovácií svojich lietadiel. Na výskum týchto dvoch vedcov dozerali najvyšší zástupcovia SS. Mali za úlohu, že tajné výskumy nebudú odhalené.
Keď SS pod velením Himmlera prevzala starostlivosť o nové technológie, vedci si museli zvyknúť na nové pomery. Napríklad na vyhrážanie sa smrťou celej rodiny ak odmietnu spolupracovať.
V obci Rosenhugel začal výskum zbrane Leonstein. Po zničení tohto tajného výskumného zariadenia boli práce premiestnené do Rakúskeho Linzu. Tu boli pod dohľadom SS skúmané rafinované technológie pod vedením Schaubergera a Coandy a iných vedcov.
Viktor Schauberger bol prvým vedcom, ktorému sa podarilo nakresliť a skonštruovať servopohon založený na novej technológii. Tento motor bol dielom vírov, ktoré môžu vytvárať silné elektromagnetické pole, ktoré malo zdvihnúť dopravný prostriedok do vzduchu. Pôvod týchto prác opísal Schauberger ako dobrý. Jediný problém bol s riadením letu. V rámci ďalšej práce muselo Nemecko zlepšovať svoje technológie a je možné, že práve na tento vynález len v zväčšenej podobe Nemci čakali.
Akýkoľvek výskum, ktorý bol vykonaný pomocou SS vrátane nových pohonných technológií, bol utajený. Neexistujú žiadne informácie o tom, čo Nemci skúmali a v akom štádiu sa výskum nachádzal. Podľa viacerých fotografií Nemci boli posadnutí lietajúcimi vozidlami, ale stále bolo čo zlepšovať. Bohužiaľ Nemecká armáda všetky dokumenty pri odchode pálila a brala zo sebou, objekty nechala zasypať a zamaskovať, čo mal na starosti posledný oddiel zanechaných väzňov, ktorých dozorcovia po vykonaní práce popravili. Preto sa môžeme už len domnievať čo všetko mali Nemeckí výskumný pracovníci rozpracované. Aké strašné a ničiace alebo ľudstvu prospešné projekty.
Text na základe informácií z www stránky múzea spracoval Lukáš Vladovič
Expedícia bunkrológov:
Leave a Reply