OZ Bunkre
Fórum
Múzeum sídliace očividne v starej hraničnej budove nie je možné prehliadnuť. Dobové strážne búdky sa v plnej miere zachovali a navigácia na parkovisko znie: Za pohraničnou rampou doprava. Po pár minútach než sa mi podarilo zhromaždiť našu skupinu pri vstupe do múzea a presvedčiť niektorých členov že Polícia Českej republiky by asi nebola nadšená z dočasného zavedenia kontroly na tomto starom priechode členmi nášho O.Z. z ktorých si už jeden rozkladal pracovisko v bývalej odbavovacej búdke a druhý sa pokúšal zavrieť rampu, sme vstúpili do múzea. Kde nás privítali príjemnou skupinovou zľavou aj keď sme neboli dopredu ohlásený okrem telefonátu že na nás majú pol hodinu po záverečnej počkať. Prekročením prahu prvej výstavnej miestnosti sme sa razom ocitli v roku 1951. Na služobni naše dievčatá ihneď zaujali miesto za písacím strojom a mužská časť s guľometmi sa podujala na nie ľahkú úlohu chrániť do polovice zamurované okno proti emigrantom, ktorí na stanicu v minulosti útočili každý deň, sme si vypočuli niečo o histórií samotného múzea a jednotlivých vystavených exponátov.
Prehliadka pokračovala expozíciou dobových uniforiem až do roku 1989. Nasleduje asi najemotívnejšia miestnosť celej prehliadky. V miestnosti je prítmie a nachádza sa tu časť oplotenia železnej opony, ktorá dokumentuje ako to v týchto končinách chodilo. Prvú verziu tvoril plot s vysokým napätím. Práve počas jeho výstavby na hraniciach zahynulo najviac ľudí, či už civilistov, alebo samotných pohraničníkov. Preto sa neskôr pristúpilo k vybudovaniu druhého oplotenia, v ktorom sa už nachádzalo len signálne napätie, ktoré malo upozorniť najbližšiu hliadku na narušiteľa a nie ho zabiť. Ďalšou pomôckou bola vrstva upravenej pohrabanej zeme, kde každý zanechal otlačky, podľa ktorých ho bolo možné vystopovať. Expozícia je doplnená o figurínu predstavujúcu mŕtveho emigranta, ktorý skončil svoju životnú púť na železnej opone. Plný negatívnych emócii z opony sa presúvame do ďalších priestorov, kde je už svetlejšie a máme možnosť si prečítať niektoré z mien obetí železnej opony.
Na prehliadku čakajú pivničné priestory stanice, kam s nami sprievodca odmietol ísť s odôvodnením že tam straší. Pravdepodobne sa bál čítať vystavené príbehy niektorých emigrantov a pohraničníkov, ktoré nie vždy mali dobrý koniec, Emigranti sa domnievali, že vysnívané Rakúsko je hneď za plotom, čo ale nebola pravda a vysilených ich pochytala pohraničná stráž ihneď za plotom ešte na území Československa.
Vraciame sa na prvé poschodie kde elektrotechnici obdivujú dobovú vysielačku ruskej výroby „aj s podvozkom“.
fotogaléria
Leave a Reply