Ťažké opevnenia Československa

Zverejnil: Peterko dňa 24.8.2011 o 19:47
Kategórie: Ťažké opevnenie

Ťažké opevnenia je súhrnný pojem používaný v dvadsiatom storočí pre odolné železobetónovépevnostné objekty určené pre obranný boj posádok o veľkosti rádovo desiatok až stoviekmužov, na rozdiel od tzv ľahkého opevnenia určeného rádovo pre jednotky mužov. Tomuzodpovedá aj väčšiu veľkosť, vyššia odolnosť, mohutnejšie výzbroj a náročnejšie taktické úlohyna neho kladené.

Objekty ťažkého opevnenia mohli tvoriť samostatné oporné body obrany (jeden alebo viacpalebnej previazaných objektov) alebo mohli tvoriť ucelenú palebnej previazanou obrannú líniu.Ťažké opevnenie mohlo byť doplnené objekty opevnenia ľahkého alebo poľného. Tak ako v okolí B-S 8. Pasívneobrana mohla byť podporená obvodovými alebo intervalovým

V Československu sa k výstavbe ťažkého (i ľahkého) opevnenia pristúpilo v čase ohrozenia republiky nacistickým Nemeckom. Základný systém bol prevzatý z francúzskej Maginotova línia. Pre jednotlivé druhy objektov ťažkého opevnenia boli použité názvy „zrub“, „veža“, „pozorovateľňa“, „blok“, „veliteľské stanovište“ a „delostrelecká tvrz“.
Delostrelecká tvrz je objekt ťažkého opevnenia, ktorý môže stavebno zahŕňať ostatné menované. Preto je podľa toho, či sa nachádzajú v zostave tvrze alebo nie, nazývame tvrzovými alebo izolovanými. Takticky však môže pod tvrz spadať aj objekt izolovaný. Tvrzové objekty sú vzájomne prepojené podzemím, ktoré by umožňovalo chránený pohyb materiálu i osôb medzi jednotlivými objektmi a podložím tvrze.
Objekty ťažkého opevnenia sa líšili aj podľa odolnosti (sily stien a stropov):
Arab – je vžitý názov pre objekty stavané v dvoch najslabších stupňoch odolnosti. Názov vznikol vďaka použitiu arabských číslic 1 a 2. Tieto nižšie stupne boli zavedené až dodatočne, pretože pre niektoré zle prístupné úseky boli pôvodne používané stupňa predimenzované.
1. – A) 100, b) 120, c) 80, d) 80
2. – A) 150, b) 175, c) 80, 100, d) 80
Riman – je vžitý názov pre objekty budované v štyroch silnejších stupňoch odolnosti. Názov vznikol vďaka použitiu rímskych číslic I – IV. Tieto stupne boli prebraté z francúzskej Maginotova línia. I. stupeň odolnosti bol používaný pri objektoch nevystavených priamej paľbe nepriateľského delostrelectva, IV. stupeň odolnosti bol vyhradený iba tvrzovým objektom, ktoré vďaka tomu mali odolať všetkým v tej dobe používaným delostreleckým kalibrov.
I. – a) 150, b) 175, c) 100, d) 100
II. – A) 200, b) 225, c) 100, d) 100
III. – A) 250, b) 275, c) 125, d) 125
IV. – A) 350, b) 350, c) 150, 150, d) 150
Vysvetlivky:
a) strop
b) čelná stena
c) stena so strieľňami hlavnej výzbroje
d) ostatné tylovej steny
Objekty ťažkého opevnenia boli budované jednoposchodové alebo dvojposchodové, čo záviselo na hladine spodnej vody. Vďaka menšiemu Pôdorysnému rozmeru a menšie pravdepodobnosti zásahu bol výhodnejší objekt dvojpodlažný, preto bolo k výstavbe jednoposchodových objektov pristupované čo najmenej. Ako trojposchodovej boli budované len delostreleckej veže a plánované izolované delostrelecké zruby. Ak bol postavený iný viacposchodové objekt, šlo o anomáliu. Príkladom môže byť objekt KS 12b Odtrhnutý postavený v príkrom teréne v rámci ZSV Králíky.
Vysvetlenie označenie objektov ťažkého opevnenia prevedieme na príklade K-Ba-S 22a „Krok“:
„K“ je písmeno určujúce nadradené ZSV, tu Králíky.
„Ba“ je skratka použitá riaditeľstvom opevňovacích prác pre delostreleckú tvrz Bouda.Označenie nadradené tvrze bolo použité iba u tvrzových objektov alebo u izolovaných objektov pod ňou takticky spadajúcich. U ostatných izolovaných objektov nebolo použité.
„S“ znamená „zrub“. Bolo používané u všetkých objektov bez rozdielu.
„22“ je poradové číslo v rámci ZSV. Obvykle boli objekty ťažkého opevnenia číslované v rade od východu na západ alebo naopak.
„A“ je index pre druhý objekt rovnakého čísla. Pravidelne takto boli označované napr vchodové objekty, ale prípadov využitie indexov je viac.
„Krok“ je krycí názov objektu. Zvyčajne bolo použité názvu nejakým spôsobom odkazujúceho na dané konkrétne miesto (U krížika, Na svahu, Medzi lesíkmi). Na použitie z daným miestom nesúvisiaceho názvu sa prikročilo, keď daný objekt v danom mieste nebolo po čom pomenovať. To sa týka aj použitého príklade, kedy bolo za krycí názov použité meno postavy zo Starých povestí českých.