OZ Bunkre
Fórum
Stále opevnenie tvorilo ťažké opevnenia – pechotné zruby, ktorých línia bola na najdôležitejších miestach vystužená delostreleckými tvrze, a ľahké opevnenia – pevnôstky vzor 36 a dokonalejšie objekty vzor 37. Súčasť stáleho opevnenia tvorili tiež systém protitankových a protipechotných prekážok, kasárne pre pevnostné jednotky, siete vojenských ciest a ciest, systém pevnostné telefónnej káblovej siete.
Ťažké opevnenie malo přehrazovat len pre obranu najdôležitejšie smery, ľahké opevnenia vyrastalo pozdĺž celých hraníc Čiech, Moravy, Sliezska, na južnom slovenskom i Podkarpatskej Rusi. Rovnaké objekty tvorili záchytné línie vo vnútrozemí republiky. Plán predpokladal výstavbu 16 000 ľahkých objektov a takmer 1 300 objektov ťažkého opevnenia, s predpokladaným ukončením prác v r. 1951. Práce však boli prerušené v októbri 1938 prijatím mníchovského diktátu. Do tej doby bola vynaložená asi jedna štvrtina plánovaných nákladov, postavené bolo cez 10 000 ľahkých a 263 ťažkých objektov. Práce boli aj v ťažkých podmienkach urobiť rýchlo, v utajení a pritom vo výbornej kvalite.
Delostrelecká tvrz BOUDA je jednou z piatich stavebno dokončených čs. pevností a ako jediná z nich je dnes vo svojej pôvodnej podobe prístupná verejnosti. Tvorí ju päť objektov (zrubov), postavených v najvyššom stupni odolnosti (tzv. IV. Rímske odolnosti). Stropy a steny orientované smerom k nepriateľovi sú tvorené vrstvou železobetónu s hrúbkou 3,5 metra. Mali odolávať účinkom všetkých vtedy známych zbraní.
Tieto zruby sú hlboko v podzemí navzájom prepojené systémom chodieb a sál. V podzemí pevnosti sa nachádzalo všetko dôležité a potrebné, čo by jej posádke umožnilo bojovať v obkľúčení aj po dobu niekoľkých týždňov. Posádku tvrze malo tvoriť 316 zvlášť vybraných a cvičených mužov, ktoré mala posilniť půlrota pechoty určená k stráženie objektov a boji na povrchu tvrze. Celkovo by teda tvrz po jej dokončení bránilo asi 400 mužov.
V septembri 1938 nemala tvrz ešte plne úspešne ukončenú svoju vnútornú výbavu a inštalácie a chýbali jej niektoré dôležité súčasti (okrem iného otočná a výsuvná delostrelecká veža s dvojčaťom 10 cm húfnic – hlavná zbraň tvrze, vybavenie strojovne / elektrárne a filtrovny).
Za všeobecné mobilizácia československej brannej moci v septembri roku 1938 tvorilo posádku tvrze BOUDA 119 vojakov V. práporu hraničiarskeho pluku 19.
Výstavba pevnosti sa začala 1. októbra 1936 a stavba bola dokončená za neuveriteľných 24 mesiacov. Podľa obdobia výstavby tu pracovalo 250 až 800 robotníkov, stavbu realizovala firma Ing Zdenko Kruliš z Prahy. Celkové náklady na výstavbu tvrze dosiahli úctyhodné sumy 28,5 milióna vtedajších korún. V sume však nie je započítaná cena za cement, oceľovú výstuž, vnútorné inštalácie, výzbroj atď Konečná suma za k boju kompletne pripravenú tvrz by bola značne vyššia.
Dnešný návštevník vstupuje do delostreleckej tvrze BOUDA vchodovým objektom K – S 22a „Krok“. Tento mohutný zrub bol vybudovaný na odvrátenej strane kopca Bouda tak, aby ho nebolo možné zo strany nepriateľa pozorovať ani ohroziť priamu paľbou. To bolo potrebné pre zaistenie kľudného a plynulého zásobovania tvrze, pretože vchod slúžil nielen ako hlavný vstup pre posádku, ale tadiaľ sa tiež do tvrze dopravovalo značné množstvo materiálu, predovšetkým munície. Nepočítalo sa s tým, že by sa mal významnejšie zapojiť do boja, preto jeho výzbroj slúžila len k vlastnej bezprostrednej obrane. V pravej streleckej miestnosti sa nachádzal ťažký guľomet vz. 37, v ľavej streleckej miestnosti ľahký guľomet vz. 26. V stropnej doske objektu boli osadené dva pancierové zvony odliate zo špeciálnej oceľoliatiny. Ich steny mali hrúbku 30 cm, hmotnosť presahovala 52 ton a zo 4 strieľní každého z nich strelec zaisťoval ľahkým guľometom kruhovú obranu objektu. Štvrtý ľahký guľomet bol inštalovaný v ohybe vjazdu vo vnútri objektu a slúžil k jeho obrane, ak by boli zničené alebo otvorené pancierové dvere.
Samotný vjazd mala uzatvárať masívne mrežová vráta a potom dvoje hrubostenná oceľová brána opatrená strieľňami. Prvá bola padacie a spúšťal sa do priestoru pod podlahou. Brány mala hrúbku 7 cm, vysunutie trvalo 15 sekúnd a bolo samočinné vďaka ťažšiemu protizávažie. Za ohybom vjazdu nasledovala vráta posuvné do strán zložená z dvoch krídel (mala hrúbku 4 cm, ručné uzavretie trvalo 30 sekúnd). Oboje brána bola po dotiahnutí do tesnenia plynotesná a priestor medzi nimi tvoril pretlakový uzáver. Išlo o prechodový úsek chodby dôležitý v systéme ventilácia vzduchu pre tvrz, kde by v prípade zamorenie automobilov bojovými látkami bola vykonávaná ich očista. Za miestom pre druhá brána sa nachádza prekladisko, kde sa materiál z nákladných vozidiel prekladal na vozíky úzkorozchodné dráhy o rozchode 600 mm, a tá ho rozvážal po celom podzemí.
Pri pohľade zvonku je vpravo od vjazdu pre automobily vchod pre peších bránený strieľňami.Tu sa nachádza za druhým zalomením chodby nasávací otvor pre vzduch, od ktorého vedie potrubie do hlavnej filtrovny tvrze. Ďalej vchodový zrub obsahuje dve strelecké miestnosti, dopravné kanceláriu, vlastné filtrovnu vzduchu, tri skladisko streliva, dve ubikácie, dve miestnosti pre rádiostanicu, stanovište veliteľa objektu, WC a umyváreň, sklad proviantu, sklad náradia.
V rokoch 1949 až 1950 bol vchodový zrub opravovaný, lebo počas okupácie ho silne poškodili pokusy vykonávané nemeckou armádou. Jeho pancierové zvony Nemci rovnako ako z väčšiny ďalších ťažkých objektov vytrhli a odviezli na svoje opevnenia alebo do hút.Predstavu, ako pancierový zvon vyzerá, si môže návštevník delostreleckej tvrze BOUDA urobiť podľa unikátneho exponátu zo zbierok múzea – pancierového zvonu, ktorý sa nachádza pred vchodovým objektom. Ide však o zvon určený pre samostatný pechotnej zrub.
Vďaka povojnovej oprave je zrub K – S 22a jediným vchodovým objektom čs. opevnenia zachovaným v pôvodnej podobe.
Z prekladisko vnútri vchodového zrubu návštevníci zostúpi zvážny chodbou do podzemnej hlavnej (delostrelecká) galéria. Po svážnici mali jazdiť zvláštne vozíky klinového tvaru. Jeden z dvoch pôvodných je tu na obnovených koľajniciach vystavený. Na plošinách svážnicových vozíkov ťahaných lanami poháňanými elektrickým navijakom sa prepravuje do podzemia vozíky naložené materiálom. Vďaka tomuto riešeniu nebolo nutné materiál dvakrát prekladať.
Podzemie tvrze začína spodnou stanicou svážnicového výťahu. Vpravo odbočuje takmer 70 metrov dlhá odvodňovacie štóla, ktorá odvádza prebytočnú vodu a všetky tekuté odpady z väčšej časti podzemia do údolia pod vchodovým srubom. Rovná galérie smerujúce do vnútra masívu kopca má dĺžku 750 m. Poškodenie stien a klenby na začiatku hlavnej galérie pochádza z obdobia povojnových úprav a ide o nedokončené dodatočné odvodnenie. V podlahe sa nachádzajú dve koľaje úzkorozchodné dráhy, ktoré sa na začiatku hlavnej galérie zbiehajú do jednokolejky. To preto, že tu pred vstupmi do mínových komôr mala byť stena so strieľňami a pancierovými dverami s hrúbkou 3 cm. V prípade dobytí vchodového zrubu mohla jeho posádka ustúpiť až do týchto miest, chodba sa dala uzavrieť a zo strieľne v stene ju bolo možné ďalej obhajovať. Ak by sa situácia stala neudržateľnou, bolo možné odpáliť trhavinu v mínových komorách, ktoré sa nachádza na konci úzkych chodbičiek mínových komôr. Chodbu by výbuch zavalil a spoľahlivo uzavrel nepriateľovi cestu do vnútra pevnosti. Všetko pre tvrz dôležité sa nachádzalo až za týmto uzáverom. Pre tento prípad mali všetky stroje vo tvrzi záložný ručný pohon a každý objekt svoju malú filtrovnu. Posádka by v pevnosti neostala uväznená, pretože mala k dispozícii tri núdzové východy.
Len o niekoľko metrov ďalej hlavnú chodbu přepažuje posuvný uzáver č 1. Ide o úpravu vykonanú v čase okupácie, kedy nemeckí odborníci overovali tento systém uzáveru, ktorý neskôr s obľubou používali vo svojich veľkých ochranných a pevnostných stavbách vrátane základní odvetných zbraní V1, V2 a V3. Posuvný uzáver tu na Bouda tvoril železobetónový blok s hrúbkou 1 meter a hmotnosťou 20 ton. Tým bolo možné podzemné galériu uzavrieť.Dnes posuvný blok neuvidíte, pretože bol svojimi staviteľmi skúšobni rozstřílen a jeho trosky po vojne odstránili československí ženisti. Nasleduje spojovací chodbička vedúca do sály.
Filtrovna nie je verejnosti prístupná, pretože nemá dokončenú podlahu. Mala tu byť umiestnená sada filtrov s protidýmovými a protiplynovým články, ktoré mali v prípade napadnutia povrchu tvrze otravnými látkami čistiť vzduch privádzaný potrubím z vchodového zrubu. V celej tvrzi bolo možné v takom prípade udržiavať mierny pretlak, aby vzduch mohol otvory (napr. okolo zbraní vo střílnách) len vychádzať, ale nie vnikať dovnútra. Posádku by nešlo paralyzovať otravnými plynmi. V niektorých priestoroch podzemí mali byť inštalované rozvody vzduchotechniky, ktoré by umožňovali riadenú reguláciu vzduchu – vetranie a vo vojnových kasárňach tiež vykurovania. Za vstupom do filtrovny hlavnej chodbu přepažuje posuvný uzáver č 2. Má obdobnú konštrukciu ako predchádzajúci, ale je zrkadlovo prevrátený.
Len pár krokov za druhým posuvným uzáverom sa dnešným návštevníkom otvorí pohľad do veľkého sály. Ide o skladisko pohonných hmôt, oleja a chladiacej vody. Dvoma chodby po pravej strane je spojený s druhým sálou. To bola strojovňa – elektráreň tvrze, kde mali byť osadené 3 dieselagregáty, ktoré by v prípade obkľúčení tvrze a prerušenie vonkajšieho elektrického napájania mohli pre tvrz vyrábať elektrickú energiu. Pre núdzové osvetlenie boli v zálohe pripravené petrolejové lampy. Tvrzová elektráreň mala byť vybavená až na jar 1939, takže posádka musela používať na jeseň roku 1938 núdzového osvetlenia (petrolejovej lampy, čiastočne aj elektrický rozvod zo staveniska). Mocnosť skalného nadložia nad hlavami návštevníkov v týchto miestach presahuje 30 metrov.
Vo vzdialenosti 66 metrov od päty svážnice sa priestor hlavnej galérie rozširuje v rozsiahlej prekladiska. To je priestor hlavného muničného skladu M1. Prvá veľká sála vľavo dlhý takmer 40 metrov mal slúžiť ako sklad na uloženie 6 000 kusov delostreleckých granátov kalibru 10 cm. Sála mali uzavrieť priečky a oceľové tlakové dvere. Druhý sála je menší a mal slúžiť na uloženie pěchotního streliva pre guľomety. Munícia mala byť uložená v drevených kvetináčoch sa vzduchotesnou vložkou. Všetky miestnosti, kde hrozilo nebezpečenstvo požiaru alebo explózie munície, mali byť opatrené požiarnymi clonami a sprchami a uzavreté oceľovými dverami. Nepatrné zvyšky inštaláciou protipožiarneho systému sa v podzemí zachovali dodnes.
Na pravej strane prekladisko sa nachádzajú štyri miestnosti. Prvá bola laborační miestnosť delostrelectva slúžiace k drobným opravám chybného streliva. V druhej miestnosti mala byť osadená tri čerpadlá a tlakové zásobníky vody. Jedno čerpadlo malo zvlášť veľký výkon pre dodávku vody do podzemia v prípade požiaru. Pod podlahou miestnosti je hlavné zásobné nádrž, do ktorej bola zvedená voda prameniaca v podzemí tvrze. Pomocou čerpadiel sa voda rozvádzali do zásobníkov v rôznych častiach tvrze. Nasleduje laborační miestnosť pechoty, kde by sa vykonávali menšie opravy guľometov. Štvrtou miestností vpravo bolo skladisko ručných granátov. Posledná miestností celého hlavného muničného skladu M1 za prekladiskom je skladisko signálnych a osvetľovacích rakiet. Z bezpečnostných dôvodov má dvakrát zalomený vstup, i tu sa počítalo s tlakovými dverami, vodné sprchou a vodnou clonou.
Za všeobecné mobilizácia československej brannej moci v septembri 1938 už bola vo tvrzi uložená časť predpísané dotácie munície – v celej pevnosti sa nachádzalo viac ako jeden milión kusov guľometných nábojov ráže 7,92 mm.
Už sme sa zmieňovali o tom, že tvrz bola po vojne v rokoch 1949-1950 opravovaná. Okrem opráv vchodového zrubu, hlavné chodby a sál v prednej časti podzemí sa začalo pracovať na razbe nových sál, ktorých malo byť celkom 11. Tie by po dokončení slúžili ako skladisko, celá tvrz sa tak mala stať veľmi rozsiahlym vojenským muničnom sklade. Vylú sa začal len u prvých dvoch sál, ale ani v ich prípade nedošlo k úplnému dokončeniu. Návštevníci pozrú pozostatky týchto prác v hlavnej galérii pokračujúcej z muničného skladu M1 smerom do vnútra pevnosti.Zostali tu nevybetonované a nedokončené smerové štôlne, prvá vpravo a druhá vľavo od hlavnej chodby.
Tieto štôlne rovnako ako celé podzemí tvrze patrí medzi obľúbené miesta, kde zimu netopiere. Tvrz BOUDA sa stáva v zimných mesiacoch vždy domovom desiatok až stoviek exemplárov niekoľkých druhov netopierov, dnes prísne chránených živočíchov, ktorí tu nachádzajú dostatok vhodných miest na zavesenie. Od doby, kedy je na tvrzi riadená návštevnosť, sa im tu k potešeniu ochranárov darí veľmi dobre.
Naproti nedokončenej druhej štôlne sa nachádza malá miestnôstka, tzv spodnej káblová komora. V strope je možné vidieť začiatok oceľové pažnice (rúry). Rúra prechádza celým skalnom nadložím o mocnosti viac ako 45 metrov a ústi do špeciálneho pevnostného objektu na povrchu kopca, tzv hornej káblové komory. Medzi oboma káblovými komorami bolo natiahnuté oceľové lano, na ktorom boli zavesené telefónne káble. Z povrchových káblových komôr boli káble rozvádzané ďalej do tyla pevnostnej línie v hĺbke troch metrov pod zemou.Káblové komory sú dve, u druhej káblové komory mocnosť skalného nadložia dosahuje už 50 metrov. Tretí telefónny kábel bol zavedený z obce Těchonín do vchodového zrubu. Toto niekoľkoraké násobenie bolo vykonané z bezpečnostných dôvodov, pretože projektanti predpokladali silné postřelování a bombardovanie povrchu tvrze v prípade bojov.
Plytké výklenky v pravidelných intervaloch po ľavej strane chodby slúžili ako výhybky pre chodcov, aby mohli vojaci ustúpiť z cesty prechádzajúcim vozíkom podzemnej dráhy. Oceľové konzoly vpravo pod stropom slúžili k rozvodu káblov s elektrickou energiou, telefónnych káblov, vody av niektorých úsekoch aj pre potrubia vzduchotechniky.
Skalné nadložia dosahuje najväčšiu mohutnosti v mieste vetvenia hlavnej galérie u podzemných vojnových kasární tvrze. Toto vetvenie sa totiž nachádza pod kótou kopca BOUDA a návštevníci tu majú nad hlavou takmer 60 m skaly. Smerom dopredu (k objektom K – S 22, S 21 a S 23) i smerom späť (k K – S 22a) sa nadložia pozvoľna znižuje.
Chodba odbočujúce vľavo vedie postupne k vstupu do kasární, vstupu do ošetrovne a na konci tejto 180 metrov dlhej chodby je vstup do schodiskové šachty s výťahom vedúce na horné poschodie pěchotního zrubu K – S 24. Malé prekladisko v mieste vetvenia hlavnej galérie malo slúžiť k prekládke munície pre tento pechotnej zrub (zo železničných vozíkov na vozíky s gumovými kolesami).
Pechotnej zrub K – S 24 „Libuše“ je tiež verejnosti prístupný, navštíviť ho však možno iba v rámci kompletnej prehliadky tvrze. Jeho schodisková šachta je vysoká 31 metrov a má 167 schodov. Ide o najvyšší výťahovou šachtu na tvrzi BOUDA. Stredom šachty mal jazdiť nákladný výťah. Objekt K – S 24 bol silne vyzbrojený mohutný zrub. V hlavných střílnách mal dve dvojičky ťažkých guľometov vz. 37 av pomocných střílnách dva ľahké guľomety vz. 26.Ďalšie dvojča ťažkých guľometov bolo inštalované v pancierové kupole a dva ďalšie ľahké guľomety v dvoch pancierových zvonoch. Vzhľadom k terénu neprůchodnému pre tanky a ťažšie techniku nemal byť žiadny objekt tvrze BOUDA, na rozdiel od iných pevností, vyzbrojený protitankovou zbraňou. Zrub má vlastný východ do terénu, ktorým mohli hliadky vychádzať von. V objekte ďalej boli dva sklady kulometného streliva, filtrovna, dve ubikácie, sklad proviantu, stanovište veliteľa objektu, miestnosť telefonistov, umyváreň a WC. Bojovú posádku zrubu malo tvoriť 26 mužov.
V období okupácie sa Nemci pri skúškach pokúsili zrub odstreliť mohutnou náloží umiestnenú k jeho základom. Obrovský výbuch však objekt nerozmetal, ten sa len oddelil od základov a posunul sa o 50 cm vľavo v smere hlavných strieľní. Výbuchom bolo silne poškodené schodisko, preto bol predtým výstup po ňom veľmi nebezpečný. Stopy mnohých skúšok z doby okupácie iz obdobia povojnového si možno prezrieť na stenách tohto objektu pri prehliadke povrchu tvrze.
Vráťme sa ale späť do podzemných vojnových kasární pre posádku tvrze. Ošetrovňa sa nachádza v zadnej časti prvého kasárenského sály. Tu sú malá miestnôstka na uloženie zamorených odevov, záchody, sprcha, podporu Joint, nemocnice s tromi dvojlôžkami a sklad zdravotníckeho materiálu. Jednotlivé miestnosti si v podzemných sálach môžu návštevníci predstaviť podľa odtlačkov murovaných priečok na strope alebo podľa základov priečok na podlahe. Tehlové priečky boli väčšinou vybúranie v 50. a 60. rokoch pri úpravách tvrze a tiež civilným obyvateľstvom z okolitých obcí ako hodnotný (a hlavne lacný) stavebný materiál.
Kasárne tvorí päť veľkých sál. Prvé Kasárenská sála oddeľuje od ošetrovne, ktorá je v jeho zadnej časti, tehlová múr. V strednej časti sály boli sprchy a 10 kabín WC, v prednej časti (pri hlavnej chodby) mala byť kuchyňa, denné sklad potravín, sklad odevov, sklad koksu a vo výklenku cez hlavnú chodbu kotolňa. V priestore kasární boli ventilátory a troje potrubí vzduchotechniky, ktoré zabezpečovali nútené vetranie, vykurovanie a odťah splodín. Kasárne mala byť vykurovaná teplým vzduchom. V nasledujúcich troch sálach sa nachádzali ubikácie mužstva, poddôstojníkov a dôstojníkov a ubikácie hotovosti. Lôžka v ubikácie nezodpovedala celkovému počtu osádky. Časť vojakov totiž bola ubytovaná priamo v povrchových objektoch, ďalšie mali byť v službe v rôznych častiach tvrze (jedna posteľ pripadla na dvoch mužov). V prednej časti druhého sály sa nachádzalo aj skladisko so záložnou dávkou potravín. Každý z nasledujúcich troch sál mal vždy dve umyvárne.
Posledný (piaty) sála kasární slúžil ako ubikácie dôstojníkov, kancelárie, stanovište veliteľa a telefónne a rádiotelefonickej ústredňa. V zadnej časti sály boli WC a umyváreň pre dôstojníkov. Z tohto sály by bola tvrz za boja riadená.
K bojovým objektom pokračujú návštevníci hlavné chodbou, ktorá sa po 40 metroch rozširuje do výhybne s dielenskú koľají. Tu sa nachádzal sklad dopravného materiálu a dielňa pre opravy vozíkov. V tomto priestore boli po vojne koľaje vytiahnutá, ale v súčasnosti sú už z časti obnovené a hlavné koľaj je tak prejazdná v celej dĺžke podzemí. Za výhybňa nasleduje viac ako 200 metrov rovného úseku hlavnej chodby, ktorý sa pred zakončením u vyrovnávacej šachty znova konárov.
Táto odbočka smerom doprava (delostrelecká galéria) vedie do podzemných priestorov pod objektom K – S 22 „Horymír“, určeným pre zabudovanie otočné a výsuvné delové veže. Pod každým takýmto delostreleckým objektom boli situované priestory zložené z troch sál (tzv. sklad M2). Prvý sála bol miestom, odkiaľ sa delové veži velil. Nachádzala sa v ňom kancelária streľby, kancelária a ubikácie veliteľa objektu, telefónna ústredňa a miestnosť rádiostanice. Tento sála má dodnes čiastočne zachované pôvodné tehlové priečky. Druhé dva sály ukrývali necelú polovicu dotácie streliva pre objekt. V tomto prípade každý cca 2 600 granátov kalibru 10 cm. Už pred prvým sálou (veliteľským) mala byť delostrelecká galérie predelenie dvoma vzduchotesnými dverami, ktoré by tvorili pretlakový uzáver. Za boje by bol objekt aj so svojim podzemím tlakovanie, aby splodiny, vznikajúce pri streľbe, boli vytláčané von. Uzáver SAS bránil úniku tlaku vzduchu z priestoru delové veže do podzemia pevnosti.
Šachta pre výťah so schodiskom je na priestor manipulačného skladu M2 napojená dvoma chodbami. Vedie hore do delostreleckého objektu, vpravo od šachty je miestnosť pre strojovňu výťahu (nosnosť výťahu 2 500 kg), ktorú s šachtou spája priechod pre ťažné laná, vľavo od šachty je meniarne (miestnosť pre usmerňovače elektrického prúdu, pretože elektromotory delové veže by poháňal jednosmerný prúd). Na medziposchodie tohto objektu vystúpi návštevníci po 99 schodoch.
Najväčším priestorom objektu K – S 22 je kruhová šachta o hĺbke cca 11 metrov a priemerom otvoru 8 metrov. Tu mala byť umiestnená výsuvná otočná delová veža. V roku 1938 boli vo Škodových závodoch v Plzni pred dokončením prvé dva exempláre tohto veľmi zložitého zariadenia. Veža mala hmotnosť vyše 440 ton (120 ton tvorila pohyblivá časť, 120 protizávažie a zvyšok pevne zabudované stavebné a strojné časti). Časti vyčnievajúce z objektu boli vyrobené z vysoko kvalitnej pancierovej ocele a mali odolať aj najťažšiemu ostreľovanie a bombardovanie. Veža bola vybavená dvojčaťom húfnic kalibru 10 cm s dostrelom 11 950 metrov a rýchlosťou streľby 15 až 20 rán za minútu (každá hlaveň). Okolo osi sa veža pri elektrickom pohone otočila o 360 ° za 1 minútu, do palebnej polohy sa vysunula o 70 cm v priebehu 9 sekúnd. Bola to hlavné a najúčinnejšie zbraň tvrze. Paľbou mohla kryť kralickej údolí, posilňovať paľby susedných pevností Adam a Hůrka. Jedným z hlavných cieľov bolo stanici v Mittelwalde (dnes Miedzylesie v Poľsku). Jej význam ocenia návštevníci vtedy, keď si uvedomí, že tento zrub by vďaka svojej výzbroji mohol ovládal priestor o celkovej rozlohe asi 448 km2. V roku 1938 bol objekt ešte bez výzbroje, tvrz teda nemohla splniť svoju hlavnú úlohu.
Priestory horného poschodia objektu slúžili na prípravu (laborácie a časovanie) munície a predovšetkým ako pohotovostný muničný sklad, v ktorom bolo uložené približne osemsto granátov kalibru 10 cm. Bol tu tiež vstup do pancierového zvonu. V spodnom poschodí sa nachádzala filtrovna objektu, ubikácie niekoľkých mužov hotovostné obsluhy, sociálne zariadenie, ubikácie veliteľa a sklady.
Vráťme sa ale späť do podzemia na koniec hlavnej galérie. Vzdialenosť k vchodového zrubu činí asi 750 metrov. Návštevníci prešli hlavné galérií skrze hrebeň kopca a nad nimi klesá svah do údolia k obciam Lichkov a Dolné Boříkovice. Aby bola dodržaná minimálna stanovená bezpečnostná výška 16 m skalného nadložia nad chodbou (odolnosť proti najťažším leteckým bombám a delostreleckým granátom), musela byť ďalšia časť podzemia znížená. Aby sme mohli pokračovať smerom k pechotnými srubom K – S 21 a K – S 23, musíme zostúpiť po 74 schodoch vyrovnávaciu šachty asi o 14 metrov nižšie a potom pokračovať pechotnými galériami ďalej. Nad schodiskom vyrovnávacej šachty sa nachádza vstup do núdzového východu, ktorý je vysoký 17 ma ktorý mal fungovať na zaujímavom princípe premiestňovaní kôrovcov materiálu v dvoch betónových šachtách. Vyrovnávacia šachta bola pred osadením zábradlia jedným z najnebezpečnejších miest na tvrzi, ktoré si v minulosti vyžiadalo niekoľko ťažkých a smrteľných úrazov.
Po zostupe vyrovnávacej šachtou pokračujú návštevníci v zníženej časti podzemných chodieb k ďalšiemu vetvenia galérie. Chodba smerujúce doľava vedie k pěchotnímu zrubu K – S 23 „Teta“, ktorého interiér nie je verejnosti prístupný. Pechotnej zrub K – S 23 mal len zbrane v pancierových prvkoch: dvojča ťažkých guľometov v kupole a ľahký guľomet vo zvonu. Tretí pancierový zvon mal byť pozorovacie. Išlo by o hlavné pozorovacie základňu tvrze BOUDA a dôležité pozorovacie stanovište pre pevnostné delostrelectvo v priestore Králického výbežku.Zrub obsahoval stanovište veliteľa objektu, ubikácie delostreleckých pozorovateľov, sklady kulometného streliva, filtrovnu vzduchu, ubikácie poddôstojníkov a mužstva, sklad proviantu, náradie, miestnosť telefonistov, rádiostanice, umyváreň a WC. Bojovú posádku malo tvoriť 19 mužov.
Sprístupniť pre návštevníkov sa podarilo pechotnej zrub K – S 21 „Kazi“, ktorý možno navštíviť v rámci kompletnej prehliadky. Tento objekt mal vo výzbroji celkom 6 ťažkých guľometov vz.37 použitých ako dvojičky a dva ľahké guľomety vz. 26. Bojovú posádku malo tvoriť 21 mužov.Zrub má núdzový východ chránený strieľne pre pušku a ústiace do ochranného priekopy pod strieľňami. Ďalej obsahoval dva sklady kulometného streliva, filtrovnu vzduchu, ubikácie poddôstojníkov a mužstva, sklad ručných granátov, proviantu, stanovište veliteľa zrubu, miestnosť telefonistov, umyváreň a WC.
Návštevníci v rámci tzv kompletnej prehliadky vystúpi núdzovým východom v pechotnými zrubu K – S 21 na povrch tvrze a za výkladu sprievodcu postupne pozrú exteriéry pěchotního zrubu K – S 21 a K – S 23, objektu K – S 22 pre otočnou a výsuvnou delovú vežu a pěchotního zrubu K – S 24. Zo strechy pěchotního zrubu K – S 21 sú krásne ďaleké rozhľady do údolia k mestu Králíky, k masívu Králického Sněžníku a Jeseníkům. Samotné zruby potom poskytujú názorné ukážky rôznych pokusov a skúšok vykonávaných na tvrzi BOUDA za okupácie aj v rokoch povojnových. Možno rozoznať stopy zásahov delostreleckými granátmi (medzi zruby K – S 21 a K – S 22 je možné zhliadnuť rozsiahle kráterové pole), steny s průpaly kumulatívnymi náložami, jadrové vrty, ktorými boli odoberané vzorky betónu pre skúšky nemeckým zbrojným úradom. Najťažšie stopy však na objektoch tvrze zanechalo vytrhávanie pancierových zvonov a kopulou. Pri prehliadke povrchu tvrze možné naraziť aj na pozostatky stavenisko, zvyšky ťažných jám a prekážkového systému.
Kubatúra objektov
K – S21 1 736 m3
K – S 22 2 680 m3
K – S 22a 4 860 m3 # 1
K – S23 2 098 m3
K – S24 2 192 m3
1 Siedmy najväčšie postavený objekt čs. opevnenia.
Celkovo bolo v objektoch tvrze uložené 13 566 m3 železobetonu.Jako prvý bol vybudovaný zrub K – S 24 (8. až 19. júla 1937), ako posledný objekt K – S 22 (22. novembra až 7. decembra 1937).
Pancierové kopula a zvony pre objekty K – S 21, S 22a, S 23 a S 24 vyrobilo Vítkovické hornej a hutnícke těžířstvo, pre K – S 22 Škoda Plzeň. Najväčšia hmotnosť mala kopula pre dvojča ťažkých guľometov z objektu K – S 24, ktorá vážila 58,655 ton, najľahší bol zvon pre ľahký guľomet z toho istého objektu – 51,820 ton
Táto delostrelecká veža je údajne v Nemecku
Objekty tvrze sú vybudované v nadmorskej výške okolo 800 metrov, kóta BOUDA meria 844,7 metrov nad morom. Najvyššia nadložia nad kasárňami je 50 až 57 metrov, v priestore M1 je to okolo 34 metrov.
Pri stavbe zahynulo päť robotníkov.
Celková dĺžka úzkorozchodné dráhy na tvrzi dosahuje 760 m, potreba vozíkov na tvrzi bola vypočítaná na 7 kusov, vrátane jedného záložného.
Po vojne sa na tvrzi BOUDA nachádzali štyri pancierové zvony a tri kupoly. Nemci síce všetkých desať osadených zvonov a kopulou vytrhli, ale odviezli len oba zvony z objektu K – S 22a a zvon z K – S 22. Vytrhnuté pancierové prvky zostali stáť buď priamo v šachtách objektov alebo ležali opodiaľ. V rokoch 1954 až 1957 Králický postihlo vyčíňanie národného podniku Kovošrot z Hradca Králové, ktorý tu ťažil z objektov bývalého opevnenia cenné suroviny. Hoci odvoz z tvrze BOUDA nebol povolený, bolo všetkých sedem zostávajúcich pancierových zvonov a kopulou rozdelené na kusy a odvezených do hút. Kovošrot tak len tu získal viac ako 380 ton vysoko kvalitnej oceľoliatiny.
http://boudamuseum.com/tvrzbouda.php
Leave a Reply