Delostrelecká Tvrz Hanička (CZE)

Zverejnil: Peterko dňa 2.10.2011 o 19:16
Kategórie: Delostrelecké tvrze

Tvrz Hanička patrila do systému predvojnového opevnenia budovaného v 30. tych rokoch minulého storočia proti vtedajšiemu rozpínajícímu sa Nemecku. Stavaná bola v rokoch 1936 – 38 pražskú firmou Ing. Bedřich Hlava Riegrovo nábrežie 14 Bratislava II. Výstavbu riadilo ženijné skupinové veliteľstvo X. so sídlom v Rokytnici v Orlických horách. Stavebné práce boli hotové za 22 mesiacov a náklady na výstavbu dosiahli sumu 28 miliónov predvojnových korún. Svoje dievčenské meno Hanička dostala podľa neďalekej osady a postavená bola južne od kóty 985 Anenský vrch asi 7 kilometrov od Rokytnice v Oh Veliteľom Hanička bol menovaný mjr. pechoty Jaroslav Mikuláš Novák, bývalý legionár a účastník bitky pri Zborove.Plánovaná posádka bola vypočítaná na 426 mužov a rota pechoty určená k obrane okolitého prekážkového systému. Haničku mal obsadzovať VII. prápor 19. hraničiarskeho pluku, v mierových podmienkach umiestnený v kasárňach v Rokytnici v Oh Hanička na jeseň roku 1938 nebola úplne vybavená, rad jej vnútorného zariadenia ešte chýbala a preto väčšina posádky v septembri 1938 sídlila v mierových kasárňach a na pevnosti sa striedali iba strážnej jednotky.

Tvrz Hanička sa skladala zo šiestich povrchových objektov, v podzemí medzi sebou prepojenými takmer 1,5 kilometre chodieb a sál. Mohutné sály mohli pojať značné množstvo munície a ďalších zásob, čo malo posádke umožniť boj aj v prípade obkľúčenia po dobu niekoľkých mesiacov. Z hlavnej výzbroje Haničce chýbali predovšetkým tri 100 mm húfnice, ktoré sa mali namontovať do delostreleckého zrubu pevnosti a chýbala aj delová otočná a výsuvná veža s dvoma húfnicami, ktorá mala byť najúčinnejšou zbraňou nášho predvojnového opevnenia. Táto veža by mohla strieľať v rozsahu 360 stupňov do vzdialenosti takmer dvanástich kilometrov pri kadenciu 2 x 20 rán za minútu.

Po stránke vojenskej nemohla teda pevnosť splniť požiadavky, ktoré po ňu boli po stránke obrany vtedajšej republiky kladené a 10. októbra 1938 dopoludnia bola bez boja odovzdaná zástupcom nemeckej armády, vtedajšieho Wehrmachtu. Väčšinu zariadení však vojsko pred odovzdaním demontovali a odviezlo do skladov vo vnútrozemí. V období okupácie sú niektoré z objektov v roku 1940 ostreľované nemeckým delostrelectvom a je skúšaná kvalita nášho železobetónu. Pravý pancierový zvon nesie dodnes známky po nemeckých ženista, ktorí tu skúšali prúpalné nálože.

Po vojne je Hanička v majetku Československej armády a udržuje ju rokytnická posádka a zároveň je zdrojom pitnej vody pre Rokytnici. Ženijné vojsko pomýšľa v päťdesiatych rokoch minulého storočia o rozšírení podzemí pre potreby skladov a do podzemia sa dostáva len niekoľko vojenských delegácií, či výprav študentov vojenských vysokých škôl. Pohromou pre Haničku je obdobie rokov 1954 – 58, kedy do miestnych lesov zachádza Národnej podnik Kovošrot. Bez povolenia vytrháva pancierové zvony zo stropníc objektov, ktoré potom odváža do hút na ďalšie spracovanie. Odstrel zvonov poškodil objekty oveľa viac, ako Nemci za šesť rokov okupácie a Hanička tak stráca pre armádu význam. Národný podnik Zelenina sa pokúša vytvoriť na Haničce sklady zeleniny, avšak dostupnosť v zimnom období je zložitá a tak sa od tohto ustupuje. V podzemí pevnosti je skúšaný aj systém spojenia pre Pražské metro. V rokoch 1967 – 68 je redukovaná vojenská posádka v Rokytnici, ktorá Haničku udržiavala. Po roku 1968 kasárne obsadzuje sovietskej okupačnej vojsko a vodný zdroj je skoro označený ako nedostatočný. Od roku 1968 teda prebiehajú prvé snahy o sprístupnenie tejto pamiatky pre verejnosť, čo sa podarí o rok neskôr. Na Haničce sa sprevádza najskôr za svitu bateriek, neskôr je časť trasy osvetlená agregátom. Na jeseň roku 1972 sa tu natáča scény do filmu režiséra Otakara Vávru – Dni zrady. Pre natáčanie filmu boli zhotovené aj dve makety delostreleckých húfnic, ktoré mohli návštevníci vtedy vidieť v rámci prehliadky múzea.

Keď bola Hanička na jeseň roku 1975 zhabaná vtedajšom rezortom Federálneho ministerstva vnútra boli húfnice prevezené na susedné pevnosť Dobrošov u Náchoda, kde ich môžete vidieť dodnes. Prvé novodobé úpravy Hanička začali v roku 1979 pod krycím názvom Objekt Kahan a mali tri etapy. Podzemie je postupne vybavené novodobými technológiami, povrchové objekty sú upravované a niektoré následne zavážanie. Odvezený objektov malo zvýšiť hermetické uzatvorenie od okolitého sveta. Pred vstupným objektom RS 79a hneď na začiatku prestavby vzniká novodobá správna budova, ktorá mala zvýšiť pohodlie obsluhujúcej posádke, rozšíriť skladovacie priestory na povrchu a zároveň zakryť pôvodný vchod do podzemia. Práce tu pokračujú aj po roku 1989 až do roku 1993, kedy sa práce definitívne zastavili. Hoci prestavba zjedla stámilióny korún z vreciek daňových pokladníkov nikdy nebola dokončená. Len vďaka tejto skutočnosti sa tu zachovala rad pôvodných prvkov predvojnového opevnenia, nadväzujúcich na podzemné plne technologicky vybavený úkryt dvadsiateho storočia. Na jar roku 1995 bola Hanička označená Políciou SR označená za nepotrebnú a nevyužiteľnú a bola odovzdaná Okresnému úradu v Rychnove nad Kněžnou.Ten ju prenajal mestu Rokytnice v Oh ako prevádzkovateľovi múzea a neskôr priamo prešla Hanička do majetku mesta. Podzemie môže návštevníkovi ukázať moderné plne vybavený úkryt, povrchové objekty a časť vstupné expozície nás potom vracia o niekoľko desiatok rokov späť do doby, kedy naši dedovia a pradedovia so zbraňou v ruke očakávali v týchto pevnostiach nepriateľa. V roku 2006 bola Hanička vyhlásená kultúrnou pamiatkou.

Nemci skúšali a testovali svoje zbrane na Haničke preto je tak zničená

Umiestnenie tvrze severne od Rokytnice v Or. horách

Objekty tvrze R-S 76 Lom – pechotnej zrub

R-S 77 pozorovateľňa – pechotnej zrub

R-S 78 Na rúbanisku – delostrelecká veža

R-S 79 Na čistine – delostrelecký zrub

R-S 79a U cesty – vchodový objekt

R-S 80 U potôčika – pechotnej zrub

Skratka tvrze H

Iné názvy Panskej Pole (Herrenfeld)

Vedenie tvrze

Veliteľ tvrze Mikuláš Jaroslav Novák