Stachelberg tvoril súčasť pohraničného opevnenia proti hitlerovskému Nemecku. Bolrozostavaných v októbri 1937 ako najväčší československá delostrelecká tvrz a jedna znajväčších pevností svojho typu v celosvetovom meradle. Jeho výstavbu prerušila mníchovskádohoda a odstúpenie pohraničia Nemecku v októbri 1938. Mal mať 12 objektov (bunkrov)spojených rozsiahlym podložím. Za necelý rok výstavby sa podarilo vylámu podzemné priestorya na povrchu vybetónovať jeden bunker.
Československé opevnenie Stachelberch budované v rokoch 1935 až 1938 je to jedna z najväčších pevnosti v Európe , aj keď sa ho nepodarilo dokončiť. Podzemie stachelberské tvrze bolo vzhľadom k značnej rozlohe celej tvrze veľmi rozsiahle – hlavná galéria prebiehala rovnobežne s hrebeňom medzi delostreleckými vežami TS 75 a 76 v dĺžke viac ako jedného kilometra. Z nej potom odbočovala ďalšie spojovacie galérie k šachtám jednotlivých objektov. Celkom malo byť vybudované 34 sál, z ktorých 7 by tvorilo hlavné muničný sklad M1, 10 muničný sklad M2, 11 by slúžilo pre kancelárie a ubikácie a vo zvyšných 6 malo byť technické vybavenie (filtrovna, strojovňa, atď).
Všetky podzemné priestory boli vylámané, niektoré však len v čiastočnom profile.Vybetónovať sa podarilo približne 15% z celkovej dĺžky celého podzemí.
V súčasnej dobe (jar 2001) je podzemí stachelberské tvrze čiastočne sprístupnené verejnosti.Od mája 2001 sa podarilo sprístupniť podzemie pěchotního zrubu TS 73 a delostrelecké veže TS 75 – viď obrázok vľavo.
Návštevníci prechádza vybetónovanú chodbou od schodisko z TS 73 až na hlavnú galéria, ktorá je iba vo výlomov. Odtiaľ pokračujú okolo odbočky k objektom TS 74 a 77 k pomocné strojovni (meniarne elektrického prúdu). Nasleduje prehliadka nedokončených podzemných priestorov pod objektom TS 75. Odkiaľ sa potom vracajú spýta ku schodisku v TS 73.
Väčšia časť chodieb a sál ale stále zostáva zaplavená vodou. Časť podzemí (predovšetkým priestor filtrovny, strojovne a muničného skladu M1) je v súčasnej dobe zničená v dôsledku ťažby kameňa v lome na povrchu tvrze.
V podzemí pěchotního zrubu TS 71 sa podarilo vybetónovať len časť chodby priliehajúce k vstupu do schodiskovej šachty. Tá je vybetónovanie vrátane schodiska. Časť chodby bola pravdepodobne vybetónovanie aj v podzemí pěchotního zrubu TS 72. Presný rozsah vykonaných prác však nemožno zatiaľ určiť, pretože chodba je zatopená vodou. Šachta bola dokončená vrátane schodiska. Spojovacia chodba ku schodisku pěchotního zrubu TS 73 bola vybetónovanie takmer v celej dĺžke (v výlomov zostal len úsek medzi prekladiskom pechotnej munície a hlavné galérií). Chodba ku schodisku (vybetónovanie vrátane schodisko) pěchotního zrubu TS 74 bola vybetónovanie asi zo 60%.
Pod delostreleckú veží TS 75 sa podarilo vybetónovať väčšia časť muničného skladu a sály veliteľstva. V akom rozsahu boli vykonané práce v podzemí delostreleckej veže TS 76 sa môžeme len domnievať, pretože táto časť podzemia tvrze je doteraz zaplavená vodou, ktorá znemožňuje vykonať prieskum. Je pravdepodobné, že všetky priestory boli vyrazené, s betonážou nebolo začaté.
Najďalej pokročili práce v podzemí delostreleckého objekte TS 77. Tu sa podarilo vylámu všetky priestory, z ktorých bola podstatná časť tiež vybetónovanie – muničné sklady, sála pre kancelárie veliteľstvo, spojovacie chodby k výťahu. V podzemí druhého delostreleckého zrubu TS 78 boli všetky priestory vyrazené, vybetónovať sa ale podarilo iba časť chodby u výťahovej šachty.
V podzemí mínometných objektov TS 79 a TS 80 boli s najväčšou pravdepodobnosťou vykonané len výlomové práce.
Päť sál kasární zostalo nedokončené – tri sály sa podarilo vylámu v plnom profile, zvyšné dva zostali vyrazené len v profile čiastočnom. Tiež hlavný muničné sklady M1 rovnako ako filtrovna, strojovňa a sklad PHM boli len vyrazené. S betonážou sa v týchto priestoroch vôbec nezačalo.
Podľa informácií uvedených v nemeckej služobnej pomôcke Denkschrift über die tschecho-Slowakische Landesbefestigung z roku 1941 je isté, že po príchode Nemcov na tvrz bolo už podzemí zaplavené vodou.
Zdroj : http://www.stachelberg.cz/
Leave a Reply