OZ Bunkre
Fórum
Spolu s Fortifikačným systémom mesta Komárno, vytvoreným v období Napoleonských vojen, tvorí protiturecká pevnosť Komárňanský pevnostný systém. Tento systém je najväčším fortifikačným komplexom na Slovensku a s Dunajským predmostím, Sandbergskou a Igmándskou pevnosťou na území Maďarska, ktoré boli v danom období súčasťou tohto opevnenia, tvoria najväčší fortifikačný komplex vrámci bývalého Uhorska.
Komárňanský pevnostný systém je zapísaný do predbežného zoznamu svetového dedičstva UNESCO pod názvom Systém opevnenia na sútoku riek Dunaja a Váhu v Komárne – Komárom od roku 2002.
Vývoj na konci pätnásteho storočia dokázal, že stredoveké hradby už nie sú schopné odolávať delostreleckej paľbe. Nutnosť modernizovania sa ukázala v roku 1527, kedy vojská Ferdinanda prvého po poldňovom ostreľovaní hradieb obsadili pevnosť, v ktorej sa bránil Ján Zápoľský. Po obsadení Budína Turkami v roku 1541 bol Ferdinand prvý nútený zdokonaľovať fortifikácie a budovať nové a modernejšie.
Výstavba starej pevnosti sa začala na mieste letnej rezidencie kráľa Mateja Korvína v roku 1546. Rok 1550 na pamätnej tabuli nad bránou pevnosti označuje rok stavby portálu. V tom období moderná bastiónová pevnosť starotalianského typu bola dokončená v roku 1592. Na jej návrhu a výstavbe spolupracovali vtedajší slávni vojenskí architekti, ktorí položili základy tejto nedobytnej pevnosti. Táto bola neskôr viackrát prebudovaná podľa aktuálnych požiadaviek obrany. Výsledkom je tajomná sieť podzemných chodieb, ktorú múry pevnosti ukrývajú. Stará pevnosť je najstarším objektom, stojí na sútoku rieky Váh a Dunaj. V roku 1570 bola poškodená rozsiahlou povodňou. Opravovaná bola v rokoch 1572-1592. Svoju funkčnosť demonštrovala v roku 1594 udržaním náporu mesačného obliehania stotisícového vojska Sinanského pašu na jeho výprave do Uhorska. Posledná veľká prestavba starej pevnosti sa uskutočnila v rokoch 1826-1839, neskôr už boli vykonávané len malé úpravy. Táto posledná prestavba ale znamenala odstránenie všetkých objektov na nádvorí, čím sa stratili architektonicky najcennejšie objekty pôvodného hradu.
Stará pevnosť disponuje piatimi bastionmi. Východný nazývaný aj špicový smeruje do ústia riek. Dva mestské, severný a južný tvoria základ obrany od žitného ostrova. Obranu od Dunajskej strany zabezpečujú dva bastiony vedľa špicového bastionu. Tieto majú nepravidelný a terénom determinovaný tvar. Pevnosť má dve nádvoria. Po obvode pevnosti sú kazematové priestory slúžiace posádke. Murované časti pevnosti boli chránené zeminovými násypmi. Pevnosť bola obohnaná vodnou priekopou. Hlavná brána je pri južnom mestskom bastione – Ferdinandova brána.
V roku 1585 boli postavené na brehu Váhu palisády sv. Mikuláša a sv Petra, každá pre sto jazdcov. Ích úlohou bolo zadržanie útokov z juhu.
Výstavbe rozšírenia starej pevnosti zvanému nová pevnosť predchádzalo dobytie pevnosti v Nových Zámkoch. S výstavbou sa začalo v roku 1663, ihneď po tejto udalosti. Najskôr boli vybudované len zemné opevnenia, ktoré boli neskôr upravené na murované opevnenie. Nová pevnosť má päť bastionov, tri západné s najmohutnejším stredovým a dva východné, ktoré boli voľne prepojené zo starou pevnosťou.
• Juhozápadný bastión – Bastión Strážneho anjela
• Západný bastión – Bastión Madony
• Severozápadný bastión – Bastión sv. Xavera
• Severovýchodný bastión – Bastión sv. Ľudovíta
• Juhovýchodný bastion – Bastión sv. Krištofa
Aj nová pevnosť disponovala vodnou priekopou. Stará pevnosť ostala v pôvodnom tvare tak ako ju vybudovali v šestnástom storočí.
V roku 1682 bola pevnosť opätovne poškodená vodou, ale na popud Leopolda prvého bola ihneď opravená a už v roku 1683 odolávala vojskám Imricha Tököliho. Pevnosť bola súčasťou dunajsko-ipeľskej obrannej línie brániacej prenikaniu Osmanov na Považie. Túto úlohu plní až do konca sedemnásteho storočia. Po porážke Osmanských vojsk pod Viedňou pevnosť stratila svoj strategický význam ako pohraničná pevnosť. Napriek všeobecnému trendu búrania starých pevnostných stavieb Komárňanská pevnosť bola tohto osudu uchránená. Jej osud sa pokúsili spečatiť zemetrasenia v rokoch 1763 a 1783, keď bola pre nerentabilnosť opráv armádou opustená a pozemky pod ňou darované mestu. Opravy sa pevnosť dočkala až v roku 1808, keď výbojná politika Francúzska pôsobila Uhorsku obavy a pevnosť bola opravená a modernizovaná. V rámci opráv bola dobudovaná korunná hradba. Rozhodnutie obnoviť pevnosť bolo správne, pretože slúžila ako útočisko panovníckeho dvora pred Napoleonom okupujúcim Viedeň. V roku 1810 boli na nádvorí novej pevnosti vybudované kasárne v tvare písmena U. V roku 1815 bola dostavaná aj veliteľská budova v južnej časti nádvoria v tvare nepravidelného štvoruholníka a okolo celého mesta postavený reťazec stáleho opevnenia – Palatínska a Vážska línia. Táto línia obranných stavieb oddeľovala mesto od zvyšku Žitného ostrova. Účelom tejto prestavby bolo zvýšenie obranyschopnosti pevnosti. Jej objekty slúžili predovšetkým na ubytovanie posádky a na uskladnenie munície.
Pevnosť zohrala významnú úlohu aj v rokoch 1848-49 keď sa v nej úspešne bránilo maďarské revolučné vojsko ešte mesiac po porážke hlavného frontu. Pevnostný systém dokázal pojať dvestotisícovú armádu.
V roku 1930 došlo k zbúraniu jedného bastionu z dôvodu výstavby cesty. V medzivojnovom období v čase budovania pevností na hraniciach s Nemeckom došlo k rozhodnutiu vybudovať v priestore Komárna 5 pechotných zrubov. Vystavané boli ale len dva na obranu železničného mosta a jeden na obranu cestného mostu. Zruby boli spojené linkou s pevnosťou. Formálne bola výstavba zrubov dokončená 11. Mája 1938. Keďže územie Komárna patrilo k územiam na ktoré si nárokovalo Maďarsko, pevnostné kupole a veže boli zo zrubov demontované a tieto zostali poškodené.
Dvadsiate storočie sa najväčšou mierou podpísalo na súčasnom stave objektov. Za socializmu boli do predsunutých opevnení umiestnené rôzne priemyselné a poľnohospodárske prevádzky a sklady ktoré neprihliadali na historickú hodnotu objektov a poškodzovali ich. Po roku 1968 boli v pevnosti umiestnené vojská červenej armády, ktoré objekty využívali ako muničné sklady a ubytovacie priestory a prítomný vojaci pevnosť značne devastovali. Mnoho priestorov bolo využívaných ako skládka odpadov, ktorú potom armáda obvykle zamurovala.
Stará a nová pevnosť bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku 18 marca 1970 rozhodnutím vlády SSR. Objekty boli ale naďalej využívané sovietskou armádou a tým pádom aj značne devastované. Po odchode Sovietskych vojsk roku 1993 sa pevnosť stáva majetkom Slovenskej armády a dochádza aj k značnému rozkrádaniu inventáru pevnosti okolitým obyvateľstvom. Objekty pevnostného systému Komárna sú zapísané do zoznamu kandidátov Svetového dedičstva UNESCO. V roku 2003 mesto Komárno odkúpilo od súkromných vlastníkov aj objekty pevností, aby mohlo začať jej revitalizáciou, čo je vzhľadom na rozsiahlosť pevnosti a stav poškodenia beh na dlhé trate. Držíme však palce.
článok bol spracovaný z údajov z internetu, Wikipédie a miestnej brožury.
Leave a Reply